Zvyky
Lei, ʻawa a imu – vysvetlené
Girlanda na dverách, misa kava a hlinená pec: havajské a samojské zvyky, z ktorých luau čerpá, a hostina z roku 1819, ktorá to všetko začala.
Rezervovať luau ↗Rýchla odpoveď
Luau čerpá z autentickej havajskej hostiny aj zo samojských zvykov. Lei je girlanda darovaná na počesť hosťa; ʻawa (ʻava v Samoe) je kava, ktorá sa v Samoe podáva pri slávnostnom obrade; a imu je havajská hlinená pec používaná na hostiny. Samotná hostina sa datuje od roku 1819, keď kráľ Kamehameha II. stoloval so ženami, a tak porušil staré pravidlá stolovania. Večerná šou tieto zvyky pripomína; nereprodukuje ich.
Hostina pred predstavením
V starom Hawaiʻi systém kapu oddeľoval mužov a ženy pri jedle a niektoré potraviny boli zakázané pre obyčajných ľudí aj pre ženy. V roku 1819 kráľ Kamehameha II. jedol so ženami, kapu padol a poslovia rozniesli správu, že jedlo je teraz slobodné. Nasledovali hostiny: menšie večere nazývané pāʻina a väčšie nazývané ʻahaʻaina. Názov lūʻau pochádza z mladých listov taro, ktoré sa pri týchto stretnutiach varili do štóly, a v tlači sa objavil už v roku 1856. Jedlo sa tradične ukladalo na rohože na podlahe a jedlo sa rukami, s poi pripraveným z koreňa taro.
Lei
Lei je girlanda, najčastejšie z kvetov, listov, papradí, popínavých rastlín alebo semien, hoci sa používajú aj mušle a perie. Pôvodní Havajčania si tento zvyk priniesli so sebou cez celý Pacifik a lei kedysi označoval nielen hodnosť a kráľovský pôvod, ale aj česť. Darúvajú sa za mier, lásku, česť alebo priateľstvo a blízkym, ktorí odchádzajú, a zvyk dávať ich návštevníkom prichádzajúcim na Havaj ich preslávil po celých Spojených štátoch. Lei sa dá splietať, krútiť, viazať alebo navliekať, pričom každý spôsob má svoje havajské meno, a Havaj oslavuje Deň lei prvého mája. Na luaue je lei pri dverách privítaním.
ʻAwa a samojský obrad ʻava
Kava je rastlina z čeľade pieprovitých a nápoj pripravený z jej koreňa sa zdieľa naprieč Polynéziou, Mikronéziou a Melanéziou. V havajčine je to ʻawa; v samojčine ʻava. V Samoe je obrad ʻava jedným z najdôležitejších zvykov, slávnostný rituál na označenie veľkých príležitostí vrátane udeľovania náčelníckych titulov matai. Vždy zahŕňa prejavy a rečníctvo a veľká pozornosť sa venuje tomu, kto pije v akom poradí. Nápoj sa mieša v tanoa, drevenej mise na krátkych nožičkách, často vyrezávanej z tvrdého červenkastého dreva stromu ifilele.
ʻAwa na starom Havaji
Na Havaji mali kultivary kavy svoje vlastné mená a svoje vlastné postavenie. Náčelníci predkoloniálneho Havaja si cenili odrodu zvanú Moʻi a ďalšia, Hiwa, sa tešila osobitnej úcte. Hula má k tomuto nápoju priamu väzbu: ʻawa, najmä odroda Hiwa, sa obetovala bohom huly výmenou za vedomosti a inšpiráciu a modlitba huly prosí o vedomosti z obetovania kavy. Na večernom predstavení vám ʻawa neponúknu; patrí do sveta, z ktorého tance pochádzajú, a nie k večeri.
Imu, zemná pec
Imu je havajská zemná pec, jama vykopaná dva až štyri stopy hlboko. Pórovité kamene sa rozohrejú a uložia na dno, navrch sa dajú banánové pne a listy, potom jedlo, potom ďalšie listy a celé sa to prikryje, aby neunikala para. Jedlo sa varí niekoľko hodín. Keďže to dalo toľko práce, imu sa robil na špeciálne udalosti alebo obrady. Takémuto vareniu sa hovorí kālua. Samojský umu používa rovnaký spôsob, ale zvyčajne sa stavia nad zemou a zostáva každodenným spôsobom pečenia jedla, nie sviatočným.
Čo večerné predstavenie zachováva a čo nie
Polynézske večerné predstavenie na Floride je zábava, nie obrad. Lei pri dverách je skutočný zvyk, ponúkaný ako privítanie. Jedlo sa podáva z kuchyne, nie sa vyberá z jamy, a menu sa mení, takže nečakajte žiadne konkrétne jedlo. Obrady kavy nie sú súčasťou večera. Predstavenie však nesie ducha ʻahaʻaina, veľkého spoločného jedla s hudbou a tancom, a samojské umenia, ktoré sa k nemu pridali, predovšetkým ohnivý nôž. Poznanie zvykov, ktoré za ním stoja, robí večer bohatším bez toho, aby od neho žiadalo byť niečím, čím nie je.
Zdroje